
Každý štvrtý obyvateľ Európskej únie žije na vidieku a vidiecke oblasti tvoria tri štvrtiny jej územia. Práve tam ženy pracujúce v poľnohospodárstve vymýšľajú malé miestne podniky, od ručne vyrábaného mydla po náučnú farmu. Projekt GRASS Ceiling financovaný z prostriedkov EÚ skúmal, čo im pomáha a čo im bráni, a jeho zistenia sa hodia každému, kto rozmýšľa o vlastnom podnikaní — a na konci si môžeš overiť, koľko podnikateľskej žilky v sebe máš.
Čísla sú výrečné: vidiecke oblasti tvoria 75 % územia Európskej únie a žije v nich 25 % jej obyvateľov. Iniciatíva Európskej komisie pre víziu vidieka zdôrazňuje, že tieto oblasti potrebujú rôznorodé a otvorené komunity, v ktorých je každý podporovaný v tom, aby naplno rozvinul svoj potenciál. Napriek tomu existuje skupina, ktorej potenciál sa roky často prehliadal: ženy pracujúce v poľnohospodárstve.
Práve na ne sa zameriava projekt GRASS Ceiling financovaný z prostriedkov EÚ, ktorý koordinovala Juhovýchodná technologická univerzita v Írsku. Jeho cieľom bolo investovať do inovácií, ktoré ženy v poľnohospodárstve vymýšľajú a uskutočňujú, a tak podporiť podnikateľky.
Výskumníci si všimli, že inovácie vedené ženami na vidieku majú spoločný charakter. Spravidla nejde o veľké investície, ale o nápady šité na mieru okoliu. Najčastejšie sú to podniky, ktoré:
Je to prístup „z farmy na stôl“: výrobok vzniká blízko miesta, kde si ho niekto neskôr kúpi a použije. Takéto malé, miestne zamerané inovácie sú pozitívnymi príkladmi udržateľného poľnohospodárstva.
Ťažkosti začínajú pri peniazoch. Koordinátorka projektu Sally Shortallová to hovorí otvorene: „Ženy majú ťažký prístup k malým finančným sumám na rozbeh. Niektoré chcú vytvoriť pracovné miesto pre seba alebo pre jedného až troch ľudí, no väčšina dostupného financovania pre podnikateľov sa sústreďuje na zámery, ktoré prinesú vysoký príjem, zamestnajú viac ako desať ľudí a budú orientované na export.“
Inými slovami, väčšina peňazí pre podnikateľov mieri do zámerov sľubujúcich vysoký príjem, veľa pracovných miest a vývoz. Mikropodnik vyrábajúci mydlo alebo zmrzlinu do týchto kritérií jednoducho nezapadá, aj keď je presne tým, čo miestna komunita potrebuje.
Tím GRASS Ceiling sa rozhodol v praxi vyskúšať, ako možno takéto podniky podporiť. Projekt zastrešil deväť živých laboratórií v deviatich krajinách: v Chorvátsku, Írsku, Taliansku, Litve, Holandsku, Nórsku, Škótsku, Španielsku a Švédsku. Každé laboratórium viedol akademický partner spolu s príslušnou partnerskou organizáciou, ktoré doň zapojili šesť až osem žien. Všetky laboratóriá sa držali podobného programu rozvoja podnikania.
Zaujímavým prvkom experimentu bolo platenie účastníčok. „Platili sme ženám dennú sadzbu ako signál, že si ceníme ich čas ako podnikateliek. Ženy to naozaj ocenili a niektoré nám povedali, že im to umožnilo obhájiť, prečo kvôli živému laboratóriu opustili rodinné povinnosti,“ hovorí Shortallová.
Nápady, ktoré projekt podporil, boli veľmi konkrétne. Zahŕňali založenie firmy na prírodné mydlo, prevzatie zatvorenej miestnej zmrzlinárne aj plán náučnej farmy. V jednom prípade pramenila inovácia z veľmi osobného dôvodu: z túžby vytvoriť mydlo dosť jemné pre citlivú pokožku dcéry.
Najznámejším príkladom je Gail Danielsová, írska vidiecka podnikateľka s hlbokými koreňmi vo svojej komunite. Založila firmu Bó Bar Soap, ktorá vyrába prírodné ručne vyrábané mydlo z kravského mlieka pochádzajúceho priamo z jej rodinnej farmy.
Projekt odhalil aj menej viditeľnú prekážku. Mnohé ženy, ktoré sa do GRASS Ceiling zapojili, uviedli, že im opakovane hovorili, že podnikateľky nie sú. Takéto poznámky majú následky: podkopávajú snahu získať potrebné financovanie aj sebadôveru nevyhnutnú na presadenie inovácií.
Preto Shortallová dúfa, že miestne podnikateľské úrady budú mikropodnikom poskytovať väčšiu podporu. Podľa nej musí potrebám týchto žien vyjsť v ústrety aj politika vlád, najmä budúce vydanie spoločnej poľnohospodárskej politiky.
Príbeh GRASS Ceiling sa dotýka hneď niekoľkých odborov: vidieckej sociológie, ekonómie, manažmentu a verejných politík. Ukazuje, že inovácia nemusí znamenať štartup s oceňovaním v miliónoch. Niekedy je to mydlo z mlieka z vlastnej rodinnej farmy alebo prevzatie miestnej zmrzlinárne. Projekt zároveň pripomína, že spôsob nastavenia financovania rozhoduje o tom, kto vôbec dostane šancu začať.
Ženy na vidieku vytvárajú malé miestne podniky, ktoré dobre využívajú zdroje, a napriek tomu často narážajú na systém financovania zameraný na veľké firmy. Živé laboratóriá GRASS Ceiling ukázali, že pomáha oceniť ich čas a poskytnúť mikropodnikom skutočnú podporu. Sally Shortallová zhŕňa projekt slovami, že „GRASS Ceiling ukázal, akým prínosom sú ženy pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka“, a dodáva, že ženy sú „inovatívne, myslia dopredu a zameriavajú sa na udržateľnosť a regeneratívne postupy“.
5 otázok · jedna minúta