Bavlna, ktorá rastie farebná? Vedci v Lisabone skúmajú, či to môže fungovať + test

Obsah

• Prečo je farbenie slabým miestom módy
• Čísla, nad ktorými sa oplatí zamyslieť
• Nápad: farba, ktorá rastie s rastlinou
• Ako to funguje v praxi
• Čo zatiaľ nevieme
• Obchádzanie prekážok spojených s upravenými plodinami
• Hydropónia a portugalský dodávateľský reťazec
• Čo čaká farebnú bavlnu ďalej
• Zhrnutie
• Päť otázok: aký ekologický je tvoj šatník? (test)

⇑Prečo je farbenie slabým miestom módy

Výroba textilu sa stále opiera o postupy zavedené v čase priemyselnej revolúcie, ktoré sa na udržateľnú budúcnosť z dlhodobého hľadiska nehodia. Životné prostredie najviac zaťažujú dva kroky: farbenie a konečná úprava. Práve tu sa spotrebuje veľká časť vody a chemikálií, a napriek tomu farebné tričko alebo mikina nijako neprezradí, koľko zdrojov pohltili.

Filipe Natalio, docent na Novej univerzite v Lisabone, upozorňuje, že problém nie je len ekologický. „Nielenže je to záťaž pre životné prostredie, ale je to aj veľmi neefektívny proces,“ hovorí výskumník. Ako vysvetľuje, „väčšina vody obsahuje farbivá, ktoré sa na textílie nenaviazali“. Inými slovami, veľká časť farbiva sa jednoducho zmarí.

⇑Čísla, nad ktorými sa oplatí zamyslieť

Rozsah problému je jasný z údajov uvedených v článku:

• textil sa každý rok podieľa 10 % na celosvetových emisiách skleníkových plynov, teda viac ako letecká a námorná doprava dohromady;
• viac ako miliarda metrických ton svetových emisií uhlíka pochádza z výroby textilu a odevov;
• 17 – 20 % svetového znečistenia vôd pochádza len z textilného priemyslu;
• podľa správy Európskej environmentálnej agentúry vyprodukoval nákup textilu v EÚ v roku 2022 asi 355 kg emisií CO2 na osobu – čo zodpovedá 1 800 km najazdeným v bežnom benzínovom aute.

Posledný údaj je zvlášť zaujímavý pre študentov, ktorí často nakupujú oblečenie rýchlo a lacno. Každý nákup zanecháva uhlíkovú stopu, aj keď nie je vytlačená na štítku.

⇑Nápad: farba, ktorá rastie s rastlinou

HYDROCOLTON, priekopnícka iniciatíva za udržateľnosť v textilnom priemysle financovaná Európskou radou pre výskum, si stanovila ambiciózny cieľ: prinútiť bavlníky, aby počas rastu vytvárali farebné vlákna. Zmenou toho, ako bavlna vnútri prijíma, čiže exprimuje, pigmenty, chce projekt dosiahnuť úplné vyradenie vodou a chemikáliami náročného spracovania, ktoré je dnes potrebné ďalej v dodávateľskom reťazci.

Natalio vie, ako to znie. „Znie to trochu ako sci-fi, viem,“ priznáva. A hneď dodáva: „Ale ukázali sme, že koncept funguje.“

⇑Ako to funguje v praxi

Tradičnou cestou k farebnej bavlne priamo na rastline by bola genetika. Tím zvolil inú cestu a využil vlastnú biochémiu rastliny. Vedci pridali do vody špeciálne navrhnuté molekuly odvodené od glukózy. Rastlina ich prirodzene, kapilárnym vzlínaním, rozviedla až do vyvíjajúcich sa bavlnených vlákien, kde sa molekuly počas rastu zabudovali.

Tím tomuto konceptu hovorí materiálové pestovanie (material farming). Slovami Natalia: „Myšlienka je taká, že by sme v budúcnosti mohli pestovať materiály s vstavanými vlastnosťami namiesto toho, aby sme ich vyrábali a následne chemicky spracúvali.“

Prirovnáva to ku klasickému školskému pokusu: „Je to také prirodzené, ako to len ide. Analógiou je klasický školský pokus, pri ktorom sa biely kvet dá do zafarbenej vody, aby sa ukázal transport vody – len o trochu pokročilejší!“

⇑Čo zatiaľ nevieme

Podľa Natalia je jedným z najzaujímavejších zistení to, že postup fungoval na celých rastlinách. Tím zároveň otvorene hovorí, koľko toho ešte treba vysvetliť. „Zatiaľ úplne nerozumieme biologickým mechanizmom v pozadí a odpovede na tieto zásadné otázky sú presne tým dôvodom, prečo je tento druh raného výskumu poháňaného zvedavosťou taký dôležitý,“ poznamenáva.

⇑Obchádzanie prekážok spojených s upravenými plodinami

Okrem vedeckého objavu má táto stratégia ešte jednu výhodu. Keďže nemení gény rastliny, mohla by sa vyhnúť mnohým regulačným prekážkam a problémom s prijatím verejnosťou, ktoré sprevádzajú geneticky modifikované plodiny.

⇑Hydropónia a portugalský dodávateľský reťazec

HYDROCOLTON skúša technológiu v reálnych poľnohospodárskych podmienkach s využitím hydropónneho pestovania bavlny, ktoré poskytuje zjednodušený a vysoko kontrolovaný systém na pokusy.

Partnerom je Agromethod Labs, portugalský startup vedený ženami, ktorý je v krajine priekopníkom hydropónneho pestovania bavlny. „Vďaka nim sa Portugalsko stalo jedinou európskou krajinou a jednou z mála na svete, ktorá má celý bavlnársky dodávateľský reťazec vypestovaný týmto spôsobom,“ vysvetľuje Natalio.

Ambície siahajú za hranice jednej krajiny. „Naším cieľom nie je len preniesť výrobu bavlny späť do Európy, ale vyvinúť tu transformačné postupy, ktoré sa nakoniec môžu uplatniť na celom svete,“ hovorí.

⇑Čo čaká farebnú bavlnu ďalej

Je to len začiatok, uznáva Natalio. Tím spolupracuje s partnermi na overení technológie a na jej posune k pripravenosti na trh. „Tieto spolupráce nám pomáhajú posúdiť technický aj komerčný potenciál a zároveň komunikovať s relevantnými zainteresovanými stranami naprieč celým hodnotovým reťazcom bavlny,“ hovorí. Ďalším veľkým krokom je získať ďalšie financovanie, aby sa technológia mohla rozšíriť a priblížiť sa uplatneniu na trhu.

Pre študentov biotechnológie, chémie, environmentálnych vied alebo textilného inžinierstva je projekt dobrým príkladom toho, ako základný výskum naráža na veľmi praktický problém priemyslu.

⇑Zhrnutie

Farbenie látok spotrebuje veľa vody a zdrojov a veľká časť farbiva sa na materiál nikdy nenaviaže. Lisabonský tím ukázal, že molekuly odvodené od glukózy, ktoré sa rastline dodajú s vodou, sa môžu zabudovať do rastúcich bavlnených vlákien. Metóda funguje na celých rastlinách, nevyžaduje genetickú úpravu a testuje sa pri hydropónnom pestovaní v Portugalsku. Biologické mechanizmy stále čakajú na úplné vysvetlenie a cesta na trh je len pred tímom.

⇑Päť otázok: aký ekologický je tvoj šatník? (test)