Satelity, drony a hologramy pri záchrannej akcii: ako OVERWATCH pomáha hasičom + test

• Keď záleží na každej minúte
• Tri problémy, s ktorými sa záchranári stretávajú
• Údaje z vesmíru aj zo vzduchu
• Komunikácia, ktorá sa nevzdáva
• Hologram namiesto papierovej mapy
• Skúška v teréne
• Čo to znamená pre študentov
• Čo si zapamätať
• Päť otázok: zachováš chladnú hlavu, keď záleží na každej informácii? (test)

⇑Keď záleží na každej minúte

Dôsledky zmeny klímy už pociťujeme v celej Európe. S rastúcimi teplotami sú katastrofy, ako sú povodne a lesné požiare, častejšie a ničivejšie a ľudské životy sú čoraz viac ohrozené. Pre záchranné zložky to znamená ťažšie zásahy, pri ktorých treba rozhodovať rýchlo, často na základe neúplných informácií.

Projekt OVERWATCH, ktorý financuje EÚ a koordinuje ho Vanina Fissore z talianskej inovatívnej malej firmy Ithaca, si dal za cieľ túto medzeru zaplniť. Jeho tím vytvoril systém, v ktorom holografia, drony a umelá inteligencia spolupracujú a pomáhajú zasahujúcim jednotkám zvládať katastrofy súvisiace s klímou.

⇑Tri problémy, s ktorými sa záchranári stretávajú

Projekt sa začal tým, že pomenoval výzvy, s ktorými majú tímy zasahujúce pri kríze a pri obnove najväčšie ťažkosti. Možno ich zhrnúť do troch bodov:

• chýba aktuálny obraz situácie v reálnom čase – bez čerstvých údajov je rozhodovanie pomalé a zdroje sa nevyužívajú efektívne,
• zlyháva komunikácia – výpadky prúdu, poškodená infraštruktúra alebo preťažené siete môžu tímy navzájom odrezať,
• koordinácia je náročná – na zásahu sa podieľa mnoho európskych inštitúcií, a preto je ťažké vytvoriť jeden spoločný operačný obraz.

Dôležitá je aj bezpečnosť samotných záchranárov. „Prieskumné misie môžu byť navyše pre personál nebezpečné, najmä v nestabilnom alebo neprístupnom prostredí,“ vysvetľuje koordinátorka projektu. Jej záver je jednoduchý: „Mnohé z týchto úloh by sa dali bezpečne vykonávať pomocou bezpilotných systémov.“

⇑Údaje z vesmíru aj zo vzduchu

V srdci projektu OVERWATCH je pozorovanie Zeme. Systém zhromažďuje údaje zo satelitov a dronov a potom ich spracúva nástrojmi umelej inteligencie. Z hrubých snímok a meraní tak vzniká informácia, ktorú veliteľ môže okamžite využiť. Satelity ponúkajú široký záber, drony umožňujú pozrieť sa na konkrétne miesto zblízka – spolu dávajú úplnejší obraz udalosti.

Fissore to vyjadruje takto: „Systém prepája údaje zo satelitov a dronov a prezentuje ich prostredníctvom intuitívnych rozhraní, ako sú webové panely a rozšírená realita. Tímom tak pomáha lepšie pochopiť vývoj situácie na mieste.“

⇑Komunikácia, ktorá sa nevzdáva

Ani najlepšie údaje nie sú na nič, ak sa nedajú odoslať. Preto projekt stavia na odolnej komunikácii prostredníctvom záložných sietí, ktoré zabezpečujú drony pripútané k zemi. Keď bežná infraštruktúra zlyhá, majú tieto siete udržať spojenie medzi tímami v teréne a ľuďmi, ktorí zásah koordinujú.

Systém podporuje aj autonómny prieskum, takže niektoré nebezpečné úlohy možno zveriť strojom namiesto ľudí.

⇑Hologram namiesto papierovej mapy

Najpôsobivejšou časťou systému je spôsob, akým zobrazuje informácie. Zahŕňa holografický prvok a prvok rozšírenej reality (AR), ktorý beží na špeciálnych okuliaroch. Koordinátorka ho opisuje takto: „Súčasť AR umožňuje hasičom a veliteľom civilnej ochrany zobraziť rovnaké informácie, aké sú k dispozícii na webovom paneli – napríklad živé mapy, obvody požiarov, polohy dronov a údaje o povodniach – priamo v ich fyzickom okolí.“

V praxi to znamená, že hasič sa nemusí stále pozerať striedavo na obrazovku a na terén, pretože kľúčové údaje sa zobrazujú na pozadí toho, čo má priamo pred sebou. „Velitelia sa nemusia spoliehať na roztrieštené a oneskorené informácie, ale majú k dispozícii jasnejší obraz situácie v reálnom čase, čo umožňuje rýchlejšie a lepšie podložené rozhodnutia,“ dodáva Fissore.

⇑Skúška v teréne

Systém nevznikal len v laboratóriu. Bol vyskúšaný v reálnych scenároch: pri cvičení zameranom na lesný požiar v Portugalsku a pri predvedení nástrojov systému v Poľsku, kde sa scenár týkal povodní. Odborníci z praxe a koncoví používatelia mohli otestovať celý systém vrátane všetkých funkcií platformy a rozhrania AR. Na podujatiach sa stretli zástupcovia orgánov civilnej ochrany, vojenských jednotiek a záchranných zložiek z rôznych krajín, ktorí si vymenili poznatky a prevádzkové skúsenosti.

Výskumníci systém zdokonaľujú na základe spätnej väzby používateľov. Aby ju získali, ponúkol tím bezplatnú 30-dňovú skúšobnú verziu, vďaka ktorej si mohli krízové úrady a ďalší záujemcovia platformu osobne vyskúšať.

⇑Čo to znamená pre študentov

OVERWATCH ukazuje, že kozmické technológie nie sú len o raketách a teleskopoch. Satelitné údaje prichádzajú na Zem a pomáhajú ľuďom vo veľmi konkrétnych situáciách. Takýto projekt potrebuje odborníkov na pozorovanie Zeme, umelú inteligenciu, komunikáciu, návrh rozhraní a krízové riadenie. Pre každého, kto vyberá študijný odbor alebo tému záverečnej práce, je to znamenie, že prepojenie viacerých odborov môže mať väčšiu cenu než úzka špecializácia.

Pozornosť si zaslúži aj spôsob práce tímu: testy s budúcimi používateľmi, zbieranie spätnej väzby a zlepšovanie. Tento prístup sa hodí v každom projekte, od školskej práce po profesionálnu zákazku.

⇑Čo si zapamätať

OVERWATCH spája satelity, drony, umelú inteligenciu a rozšírenú realitu, aby pomohol záchranným zložkám reagovať na lesné požiare a povodne. Rieši tri problémy: chýbajúci aktuálny obraz situácie, zlyhanie komunikácie a náročnú koordináciu. Tím dúfa, že takéto platformy z dlhodobého hľadiska posilnia odolnosť Európy voči katastrofám súvisiacim s klímou a pomôžu zmierniť ich dosah na ľudí, infraštruktúru a životné prostredie.

Tento článok vychádza z materiálu, ktorý zverejnila služba CORDIS Európskej komisie.

⇑Päť otázok: zachováš chladnú hlavu, keď záleží na každej informácii? (test)