Rastliny namiesto pesticídov: ako príroda pomáha chrániť kukuricu + test

Obsah

• Málo pôdy, veľa výziev
• O čom je metóda push-pull
• Prečo to nefunguje všade rovnako
• Pasce, senzory a satelity
• Viac ako 150 rozhovorov s poľnohospodármi
• Sila komunity
• Čo bude ďalej
• V skratke
• Päť otázok: je v tvojich voľbách miesto pre prírodu? (test)

⇑Málo pôdy, veľa výziev

Samozásobiteľské hospodárstva si nemôžu dovoliť plytvať miestom. Obmedzený pozemok musí uživiť rodinu a zároveň poskytnúť živobytie. K tomu sa klíma stáva extrémnejšou a ťažšie predvídateľnou, takže sa poľnohospodári musia prispôsobovať za pochodu.

Súčasne je dobre známa cena konvenčnej intenzifikácie. Syntetické pesticídy a hnojivá môžu poškodzovať ekosystémy aj ľudské zdravie. Projekt UPSCALE preto položil jednoduchú otázku: čo keby sa mechanizmy prírodných systémov dali využiť na vyššiu produkciu z hektára, a to spôsobom odolným voči zmene klímy a prospešným pre biodiverzitu?

⇑O čom je metóda push-pull

Aby projekt preskúmal agroekologické spôsoby zvyšovania výnosov, zameral sa na prístup nazývaný push-pull. Koordinátorka projektu Emily Poppenborg Martin, profesorka živočíšnej ekológie na Inštitúte živočíšnej ekológie a systematiky na Univerzite v Gießene v Nemecku, ho opisuje takto: „Push-pull je spôsob regulácie škodcov plodín zdola nahor. Využíva vzájomné pôsobenie druhov, aby škodlivý hmyz odpudzoval (teda ‚push‘) mimo kukuričných polí alebo ho lapal (teda ‚pull‘) vnútri plodiny či na jej okrajoch.“

V praxi to funguje takto:

• medzi rastliny kukurice sa sadí medziplodina, zvyčajne strukovina rodu Desmodium spp.,
• pole je obklopené trávami, ktoré fungujú ako pasce na škodcov,
• škodcovia sú držaní na uzde, takže poľnohospodár potrebuje menej pesticídov.

„V skutočnosti si berieme prírodu na pomoc pri ochrane plodín,“ zhŕňa Poppenborg.

⇑Prečo to nefunguje všade rovnako

Metóda má veľa výhod, ale jej účinnosť sa región od regiónu veľmi líši. Podľa koordinátorky môžu polia v okolí plodiny silno ovplyvňovať ekologické vzťahy vnútri nej – a to sa doteraz sotva skúmalo.

Druhým problémom je ten spoločenský. Poľnohospodári prijímajú push-pull menej často, než by naznačoval jeho potenciál. „Preto sme si v UPSCALE dali za cieľ pochopiť túto premenlivosť, zistiť, ako a kedy možno push-pull najlepšie začleniť do poľnohospodárskych systémov a čo by bolo potrebné na rozšírenie agroekologickej technológie, akou je push-pull,“ hovorí Poppenborg.

⇑Pasce, senzory a satelity

Výskumníci použili celú sadu nástrojov. Pascami odchytávali chrobáky, pavúky a lietajúci hmyz – prirodzených nepriateľov škodcov kukurice. Prezerali rastliny kukurice, aby zistili, akú škodu škodcovia napáchali, a kukuricu zbierali, aby zmerali výnosy.

Používali aj nové poľné senzory na zachytenie prchavých látok uvoľňovaných rastlinami v systéme s medziplodinou. Satelitný diaľkový prieskum im pomohol zmapovať využitie pôdy a posúdiť, ako vegetácia reaguje na klimatické faktory. Napokon tím modeloval, ako zmeny v širšom sociálno-ekologickom systéme ovplyvňujú push-pull.

⇑Viac ako 150 rozhovorov s poľnohospodármi

Technológia je len polovica príbehu. Aby tím pochopil, prečo poľnohospodári váhajú, viedol v troch vlnách prieskumu vyše 150 rozhovorov s drobnými poľnohospodármi a oslovenými odborníkmi. Spolu so zainteresovanými stranami vyhodnotili prínosy a zmapovali hodnotové reťazce. „Určili sme prekážky a príležitosti na rozširovanie a spoločne navrhli plány, kedy, kde a ako push-pull postupy rozširovať,“ vysvetľujú výskumníci.

Projekt potom spolu s poľnohospodármi navrhol pokusy a pilotne vyskúšal nové spôsoby šírenia metódy. Jednou z prekážok sa ukázal voľne sa túlajúci dobytok okolo polí.

⇑Sila komunity

UPSCALE pracoval s celými komunitami. Poľnohospodári a výskumníci navrhovali riešenia spoločne, napríklad živé ploty a škôlky rastlín Desmodium. Poľnohospodári tiež spoločne navrhli a otestovali spôsoby striedania plodín a kombinovania push-pull s ďalšími potravinárskymi plodinami, napríklad paradajkami a kelom.

„Pre mňa je najpozoruhodnejším zistením význam komunít a kritického množstva,“ hovorí Poppenborg. Keď push-pull zavedie spoločne celá komunita, sociálne siete sa posilňujú a ľudia si technológiu privlastňujú, prispôsobujú ju svojim potrebám a vytvárajú nové, kreatívne hodnotové reťazce.

⇑Čo bude ďalej

Push-pull bol zaradený ako prístup odolný voči zmene klímy medzi celoštátne uznávané agroekologické stratégie partnerských krajín. Partneri sa teraz sústreďujú na to, aby získané poznatky premietli do poľnohospodárskeho poradenstva a do tvorby politík, ktoré agroekologické prechody podporujú.

Pre študentov poľnohospodárstva, biológie, environmentalistiky alebo sociológie vidieka je projekt dobrým príkladom toho, že výskum potravín nie je len o hmyze a rastlinách, ale aj o rozhovoroch s ľuďmi, od ktorých sa očakáva, že zmenia svoje návyky.

⇑V skratke

Push-pull využíva rastliny na odpudzovanie a lapanie škodcov, takže kukurica potrebuje menej pesticídov. Projekt UPSCALE spojil pasce, senzory, satelity a modely s viac ako 150 rozhovormi, aby zistil, kedy a kde metóda funguje najlepšie. Najdôležitejšie poučenie sa týka ľudí: technológia sa najlepšie uchytí, keď ju prijme celá komunita.

Tento článok vychádza z materiálov zverejnených službou CORDIS Európskej komisie.

⇑Päť otázok: je v tvojich voľbách miesto pre prírodu? (test)