Siete duchov na mori: ako ich majú nájsť rybári, sonar a roboty + test

Obsah

• Sieť, ktorá loví ďalej
• Viac nástrojov namiesto jedného
• Rybári ako strážcovia oceánu
• Značka, ktorá sa ozve z hĺbky
• Sonar, algoritmy a podvodné roboty
• Bezpečnejšie pre veľryby a delfíny
• Prečo je to zaujímavý príklad pre študentov
• Najdôležitejšie zhrnutie
• Päť otázok: môže more rátať s tebou? (test)

⇑Sieť, ktorá loví ďalej

Kto sa niekedy pohyboval pri mori, videl na pláži vyplavený kus lana alebo spleť sietí. To je však len viditeľná časť problému. Siete, vrše a šnúry, ktoré zostanú vo vode po pretrhnutí, strate alebo odhodení, môžu zvieratám i lodiam dlho ohrozovať život a plavbu. CORDIS uvádza odhady, podľa ktorých takéto opustené, stratené alebo inak odhodené rybárske vybavenie, známe pod skratkou ALDFG, tvorí približne 10 % všetkého odpadu v moriach.

Sandra Ramos, biologička z Interdisciplinárneho centra pre morský a environmentálny výskum Portskej univerzity (CIIMAR) a koordinátorka projektu NETTAG+, upozorňuje, že nejde len o prírodu: „Toto ‚strašidelné vybavenie‘ nielenže priamo ohrozuje morský život v Európe, ale môže aj narúšať námornú plavbu, a tak mať aj sociálnoekonomický dosah.“

⇑Viac nástrojov namiesto jedného

Projekt financovaný z prostriedkov EÚ nestavia na jedinom zázračnom vynáleze. Tím spojil vzdelávanie, elektroniku, analýzu dát a robotiku, pretože každý z týchto prístupov rieši inú časť problému. Ramos to vyjadruje takto: „Naším cieľom je vyvinúť a predviesť dopĺňajúce sa a inovatívne riešenia, ktoré dokážu predchádzať škodlivým vplyvom rybárskeho vybavenia a morského odpadu pochádzajúceho z rybolovu, vyhnúť sa im a zmierniť ich.“

V praxi sa práca uberala štyrmi hlavnými smermi:

• zvyšovanie povedomia a odmeny pre profesionálnych rybárov,
• MyGearTag, akustický systém na vyhľadávanie strateného vybavenia,
• odhaľovanie opustených sietí pomocou sonaru, umelej inteligencie a robotov,
• ochrana veľkých morských živočíchov vrátane veľrybovitých.

⇑Rybári ako strážcovia oceánu

Prvý smer je najmenej technický a môže sa ukázať ako najdôležitejší. Tím usporiadal workshopy, podujatia vo virtuálnej realite a informačné kampane, ktoré predstavovali profesionálnych rybárov ako strážcov oceánu. Spolu s rybármi vznikla príručka osvedčených postupov na triedenie a skladovanie odpadu, ktorý pri bežnom love vylovia.

Projekt vydal aj bielu knihu o programoch odmien pre rybárov, ktorí zbierajú morský odpad. Ramos vysvetľuje: „Tento dokument poskytuje podnety na návrh škálovateľných odmeňovacích systémov v súlade s politikami, ktoré rybárov oceňujú za to, že privážajú morský odpad do rybárskych prístavov, kde sa môže stať súčasťou obehového hospodárstva.“ Logika je jednoduchá: ak sa odvoz odpadkov do prístavu oplatí, je ľahšie zmeniť každodenné návyky na palube.

⇑Značka, ktorá sa ozve z hĺbky

Druhým pilierom je MyGearTag, cenovo dostupný a jednoducho použiteľný akustický systém na lokalizáciu vybavenia, ktorý je pripravený na trh. Pomáha rybárom nájsť sieť alebo iné vybavenie skôr, než sa z neho stane ďalší kus strašidelného vybavenia. Ramos uvádza konkrétne čísla: „MyGearTag umožňuje rybárom rýchlo nájsť a vyzdvihnúť stratené rybárske vybavenie zo vzdialenosti presahujúcej 2 km a z hĺbky väčšej než 650 m, čo znižuje náklady na výmenu vybavenia, úsilie pri vyzdvihovaní, čas hľadania aj vplyvy ALDFG na životné prostredie.“

Systém bol úspešne predvedený v Chorvátsku, Taliansku, Portugalsku, Španielsku a Spojenom kráľovstve na rôznych typoch rybárskeho vybavenia. Partner projektu Succorfish ho teraz uvádza na trh.

⇑Sonar, algoritmy a podvodné roboty

Značka pomáha vtedy, keď je sieť vopred opatrená. Ale čo s vybavením, ktoré leží na dne už dlho? Odpovedá na to tretia časť projektu: systém spájajúci sonarové snímkovanie s vysokým rozlíšením, algoritmy umelej inteligencie a autonómne robotické platformy, ktorý strašidelné vybavenie odhaľuje, mapuje a sleduje. Sonar prehľadáva dno, algoritmy pomáhajú na snímkach rozpoznať stratené vybavenie a autonómne platformy umožňujú sledovať jeho stopu.

Ramos vysvetľuje, o čo tím usiluje: „Myšlienka je taká, že systém bude časom podporovať rozsiahle monitorovanie a vyzdvihovanie ALDFG.“ Kľúčové slovo je tu rozsah, pretože vyťahovanie jednotlivých sietí ručne s rozmerom problému nemôže držať krok.

⇑Bezpečnejšie pre veľryby a delfíny

Posledný smer práce sa týka morskej megafauny, teda veľkých morských živočíchov. Tím vyvinul akusticky aktivovaný uvoľňovací mechanizmus, ktorý podporuje rybolov bez lán, a tiež systém na detekciu veľrybovitých v reálnom čase. Menej lán vo vodnom stĺpci znamená menšiu šancu, že sa v nich zvieratá zamotajú.

⇑Prečo je to zaujímavý príklad pre študentov

NETTAG+ dobre ukazuje, ako dnes vyzerá práca na environmentálnych problémoch. V jednom projekte spolupracujú biológovia, akustickí inžinieri a odborníci na umelú inteligenciu a robotiku, ale aj ľudia z oblasti vzdelávania, komunikácie a ekonómie. Bez nich by aj tá najlepšia značka zostala v sklade, pretože používať ju musia chcieť samotní rybári.

Pre študentov oceánografie, biológie, informatiky, automatizácie alebo manažmentu je to signál, že sa oplatí hľadať odbory a študentské vedecké krúžky na pomedzí odborov. Schopnosť dohovoriť sa s ľuďmi, pre ktorých je riešenie určené, môže byť rovnako cenná ako znalosť algoritmov.

⇑Najdôležitejšie zhrnutie

Podľa odhadov odborníkov tvorí opustené, stratené a odhodené rybárske vybavenie približne 10 % odpadu v moriach. Projekt NETTAG+ sa s problémom popasúva na viacerých frontoch naraz: zvyšovanie povedomia a odmeny pre rybárov, akustické značky fungujúce na vzdialenosť nad 2 km a v hĺbke nad 650 m, sonar s algoritmami umelej inteligencie, autonómne roboty a technológie chrániace veľrybovité. Podľa koordinátorky sú vďaka väčšiemu povedomiu, dobrým postupom a inovatívnym nástrojom rybári a rybárske odvetvie teraz v pozícii, aby zohrali vedúcu úlohu pri obnove našich oceánov a vôd.

Článok vychádza z materiálu zverejneného službou CORDIS Európskej komisie.

⇑Päť otázok: môže more rátať s tebou? (test)