Čo nás o zmene klímy môžu naučiť pastieri spred 10 000 rokov? + test

Obsah

• Nejde o prvý klimatický šok
• Štyri lokality v Jordánsku
• Suchšie a teplejšie roky po studenom výkyve
• Prečo pradávna DNA nestačila
• Čítanie bielkovín namiesto génov
• Čo stádo prezradí
• Prvý v histórii výskumu
• Zhrnutie
• Päť otázok: je v tebe pastier z doby kamennej? (test)

⇑Nejde o prvý klimatický šok

Rýchla zmena klímy patrí medzi najnaliehavejšie otázky našej doby, okrem iného preto, že vážne zasahuje do produkcie potravín na celom svete. Ľudia sa však neprispôsobujú meniacemu sa prostrediu prvýkrát. Aj v minulosti sa museli vyrovnávať s vyššími teplotami a ubúdajúcimi zásobami vody.

Preto sa vedci pozerajú do minulosti. Poznanie, ako skoršie spoločenstvá na takéto podmienky reagovali, ponúka vhľad do toho, ako sa môžeme prispôsobiť meniacej sa klíme dnes. Presne to bola myšlienka projektu ICARHUS, financovaného z akcií Marie Skłodowskej-Curie (MSCA). Jeho tím využil paleoproteomiku, novú molekulárnu techniku, aby osvetlil pastierske postupy na Blízkom východe pred viac ako 10 000 rokmi.

⇑Štyri lokality v Jordánsku

Neolit bol érou poľnohospodárstva a domestikácie zvierat, dvoch procesov, ktoré viedli k vzniku trvalých ľudských sídiel. Aby vedci týmto dôležitým okamihom ľudských dejín porozumeli, spoliehajú sa na hmotné pozostatky nájdené na archeologických náleziskách.

Projekt ICARHUS sa zameral na štyri takéto lokality v Jordánsku a skúmal pozostatky pastierskych spoločností spred 14 000 až 8 000 rokov. Toto široké datačné rozpätie siaha od najranejšej fázy domestikácie až po oveľa pokročilejšiu fázu o tisíce rokov neskôr. Vďaka tomu poskytuje pohľad na to, ako sa postupy chovu zvierat vyvíjali v čase.

⇑Suchšie a teplejšie roky po studenom výkyve

Tieto lokality majú ešte jednu prednosť. Zahŕňajú suchšie a teplejšie roky, ktoré nasledovali po mladšom dryase, náhlom ochladení na severnej pologuli. Sú tak vhodným miestom na štúdium toho, ako pravekí ľudia čelili zmene klímy.

Štipendistka MSCA Louise Le Meillour vysvetľuje, prečo na týchto súvislostiach záleží: „O konkrétnom prispôsobovaní ľudí klimatickým zmenám v minulosti sa vie len málo. Získať viac poznatkov o tom, kde sa populácie usádzali a ako využívali svoje prostredie, môže pomôcť dnešným populáciám, ktoré sa potýkajú s rastom teplôt, ubúdajúcimi zásobami vody a rýchlou zmenou klímy, akú zažívame na celom svete.“

⇑Prečo pradávna DNA nestačila

Archeologické artefakty, napríklad kosti domestikovaných zvierat, nám môžu veľa povedať o biologickej a kultúrnej histórii pravekých spoločností. Aridné podmienky Blízkeho východu však po sebe zanechali len málo pozostatkov.

Navyše ďalšie pokročilé analytické nástroje, vrátane technológií využívajúcich pradávnu DNA, tam nie sú účinné. Tím potreboval iný prístup.

⇑Čítanie bielkovín namiesto génov

Týmto prístupom bola paleoproteomika. Metóda analyzuje sekvencie bielkovín, ktoré zostali na prekvapivo pestrej škále artefaktov, okrem iného na:

• zubnom plaku,
• škrupinách vajec,
• koži,
• kostrových pozostatkoch.

Le Meillour opisuje, na čo ju tím využil: „V rámci projektu ICARHUS sme pomocou paleoproteomiky získali dáta o gazelách, o ktorých sa biologicky vie len málo, a tiež o stratégiách riadenia stád kôz a oviec podľa veku a pohlavia u populácií vystavených zmene klímy,“ vysvetľuje.

⇑Čo stádo prezradí

Ľudský výber druhu, veku a pohlavia zvierat je priamo ovplyvnený klímou. Pozostatky kôz a oviec tak fungujú takmer ako záznam rozhodnutí, ktoré kedysi pastieri robili. Dva príklady ukazujú, ako ho čítať:

• keď je pre sucho málo krmiva a vody, mohli pastieri uprednostňovať mladé plodné samice;
• keď pozostatky svedčia o širokom spektre veku a o prítomnosti samcov aj samíc, bolo stádo pravdepodobne väčšie a zdrojov bolo viac.

⇑Prvý v histórii výskumu

ICARHUS je vôbec prvým projektom, ktorý sa pokúsil porozumieť raným stratégiám pastierstva určovaním pohlavia pozostatkov oviec a kôz. Rovnako ako dnešní ľudia čelili aj praveké spoločenstvá výzvam súvisiacim s klímou.

Štúdiom toho, ako spravovali svoje stáda tvárou v tvár ekologickým obmedzeniam, môžu vedci lepšie pochopiť možnosti, ktoré máme pred sebou v rýchlo sa otepľujúcom svete. Staré kosti a zubný plak sa tak stávajú zdrojom poznania užitočného aj dnes.

⇑Zhrnutie

Pred tisíckami rokov sa pastieri na Blízkom východe potýkali s horúčavami a ubúdajúcimi zásobami vody a ich rozhodnutia zanechali stopy v zvieracích pozostatkoch. Projekt ICARHUS tieto stopy číta pomocou paleoproteomiky, ktorá funguje tam, kde technológie využívajúce pradávnu DNA zlyhávajú. Vek a pohlavie kôz a oviec ukazujú, ako ľudia prispôsobovali svoje stáda miestnym podmienkam – a ponúkajú podnety, ako uvažovať o prispôsobovaní sa zmene klímy dnes.

⇑Päť otázok: je v tebe pastier z doby kamennej? (test)