V roku 2024 bolo na celom svete zaznamenaných približne 604 extrémnych javov počasia a mnohé z nich boli označené za neobvyklé či bezprecedentné. Projekt XAIDA financovaný z prostriedkov EÚ si dal za cieľ ukázať, ako zmena klímy takéto javy formuje a ako ich možno lepšie pochopiť. S pomocou strojového a hlbokého učenia výskumníci dospeli k znepokojivému výsledku: v mnohých regiónoch vlny horúčav pribúdajú rýchlejšie, než klimatické modely očakávali. A na konci si môžeš overiť, ako horúčavu zvládaš.
Extrémne javy počasia sú v posledných rokoch častejšie a intenzívnejšie. To vyvoláva vážne obavy, a to tak pre životné prostredie, ako aj pre bezpečnosť ľudí.
Čísla hovoria jasne: v roku 2024 bolo na celom svete zaznamenaných približne 604 takýchto udalostí a mnohé z nich boli zaradené medzi neobvyklé či dokonca bezprecedentné.
Súvislosť medzi týmito udalosťami a zmenou klímy sa zdá byť silná. Problém je v tom, že mechanizmy stojace za ich rastúcou intenzitou a zložitosťou stále nie sú úplne pochopené. Práve túto medzeru sa projekt XAIDA pokúsil zaplniť.
XAIDA je projekt financovaný z prostriedkov EÚ, ktorý spojil 16 partnerských organizácií špecializovaných na tri oblasti: umelú inteligenciu, štatistiku a klimatické modelovanie.
Ich cieľom bolo vyvinúť metódy založené na dátach, ktoré odhalia, akú úlohu zohráva zmena klímy v extrémnom počasí na celom svete. Zapojili sa aj zástupcovia rôznych odvetví, aby zistenia mohli poslúžiť pri hodnotení rizík a v stratégiách prispôsobenia.
Konzorcium vyvinulo súbor nástrojov na strojové učenie, kauzálnu inferenciu, detekciu udalostí a hodnotenie dopadov. Vlny horúčav patrili k hlavným oblastiam, v ktorých sa tieto nástroje uplatnili.
Tím použil variačné autoenkodéry, techniku hlbokého učenia, na skúmanie toho, ako sa extrémne horúčavy správajú so zmenou klímy. Výsledky neboli upokojujúce.
„Počas projektu sme zistili, že v mnohých regiónoch vlny horúčav pribúdajú rýchlejšie, než predpokladali klimatické modely. To je veľký dôvod na obavy,“ hovorí Dim Coumou, koordinátor projektu z Vrije Universiteit Amsterdam.
XAIDA po sebe necháva niekoľko konkrétnych výsledkov:
Projekt priniesol aj viac než 100 recenzovaných vedeckých článkov a vznikli pri ňom vzdelávacie materiály pre učiteľov základných a stredných škôl.
Jedna z najväčších výziev sa týkala samotnej umelej inteligencie. Jej výsledky musia byť dôveryhodné a zrozumiteľné, inak majú vedci len málo dôvodov spoliehať sa na ne.
XAIDA to riešila spojením tradičných metód, ako sú klimatické modely a štatistická analýza, s novými technikami umelej inteligencie. Vďaka tomu, že oba prístupy bežali popri sebe, bolo možné výsledky navzájom porovnať a overiť.
Práve táto kombinácia starého a nového umožnila tímu predkladať závery založené na umelej inteligencii s istotou, a nie ako čiernu skrinku.
Coumou zdôrazňuje, že XAIDA nevznikla izolovane: „XAIDA bola súčasťou oveľa širšej vlny inovácií v oblasti umelej inteligencie v klimatickej vede v posledných rokoch; umelá inteligencia sa za čias trvania projektu naozaj rozbehla. Dnes máme globálne modely predpovede počasia založené na umelej inteligencii, ktoré výskumnej komunite skutočne otvárajú nové možnosti.“
Pre každého, kto uvažuje o kariére vo výskume klímy, je odkaz jasný: študovať dnes počasie znamená aj pracovať s dátami, štatistikou a algoritmami.
XAIDA spojila umelú inteligenciu, štatistiku a klimatické modelovanie, aby lepšie porozumela extrémnemu počasiu. Projekt zistil, že vlny horúčav v mnohých regiónoch pribúdajú rýchlejšie, než klimatické modely predpovedali, a priniesol súbor nástrojov AIDE, platformu CAUSEME a GreenEarthNet. Spojením tradičných metód s umelou inteligenciou tím dokázal svoje výsledky overiť a urobiť z umelej inteligencie dôveryhodnejší nástroj pre klimatickú vedu.
5 otázok · jedna minúta
English
Čeština
Deutsch
Español
Français
Magyar
Italiano
Polski
Português
Русский
Slovenčina
Türkçe
Українська
العربية
中文