
V Etiópii pretrváva podvýživa a zároveň rastie nadváha a obezita, najmä medzi ženami v mestách. Odpoveďou bola dlhé roky hlavne výchova k výžive. Projekt TAMMIE podporovaný EÚ dal fotoaparáty priamo ženám a ich skúsenosti spojil s analýzou politík. Zistil, že zdravému stravovaniu stoja v ceste peniaze a čas, nie nedostatok vedomostí — a na konci si môžeš overiť, či chápeš, prečo je to problém pre celý systém.
Etiópia rovnako ako mnohé krajiny s nízkymi a strednými príjmami čelí dvojitej záťaži podvýživy. Podvýživa pretrváva, zatiaľ čo nadváha a obezita pribúdajú, najmä medzi ženami žijúcimi v mestách. Tradičné prístupy sa sústreďovali hlavne na podvýživu a ich hlavnými nástrojmi boli výchova k výžive a zmena správania.
Projekt TAMMIE, podporovaný akciami Marie Skłodowskej-Curie, sa na túto dvojitú výzvu pozrel ako na celok. Skúmal spoločné príčiny oboch problémov, názory komunít, existujúce politiky a priority aj kľúčové zainteresované strany.
Výskum sa zameral na skupiny najviac ohrozené podvýživou: ženy v reprodukčnom veku a deti do piatich rokov. Tím sa nespoliehal len na dotazníky, ale použil PhotoVoice, participatívnu fotografickú metódu. Ženy dokumentovali vlastné skúsenosti s kŕmením seba a svojich rodín a navrhovali vlastné riešenia.
„Tým, že projekt bral ženy ako partnerky vo výskumnom procese, a nie ako jeho objekty, prepojil prežité skúsenosti s vedeckými a politickými poznatkami a vytvoril odporúčania, ktoré boli založené na dôkazoch a zároveň vychádzali z každodennej reality,“ vysvetľuje Rebecca Pradeilles, ktorá výskum viedla za francúzsky Národný inštitút pre výskum udržateľného rozvoja a Medzinárodný inštitút pre výskum potravinovej politiky.
Najpozoruhodnejšie zistenie sa týka priepasti medzi programami a realitou. Mnohé intervencie vychádzajú z predpokladu, že ľuďom jednoducho chýbajú informácie. Ženy v štúdii však poukázali na finančné a štrukturálne prekážky:
„Ženy v Addis Abebe opakovane zdôrazňovali finančné a štrukturálne prekážky zdravého stravovania, napríklad nedostatočný príjem a nedostatok času spôsobený nerovnomerným rozdelením povinností v domácnosti, najmä starostlivosti o deti,“ hovorí Pradeilles.
Ako riešenia navrhovali cenovo dostupnejšie zdravé potraviny, mechanizmy podpory v komunite a politiky regulujúce propagáciu nezdravých potravín. Prekážky sa navyše líšili podľa socioekonomického postavenia, takže jeden prístup nevyhovuje všetkým.
Analýza ukázala, že etiópske politiky v oblasti výživy zostávajú roztrieštené a sústreďujú sa hlavne na podvýživu. V systéme výživy pôsobia vláda, darcovia, výskumníci aj občianska spoločnosť a potrebuje silnejšiu spoluprácu. Zainteresované strany uviedli tri priority: výživu matiek, dojčenie a poľnohospodárstvo citlivé na výživu.
Hlavným prínosom projektu TAMMIE je pohľad na podvýživu a jej dvojitú záťaž ako na systémový problém. „Dvojitá záťaž podvýživy v Etiópii je dôsledkom prepojených stravovacích, sociálnych, ekonomických a inštitucionálnych faktorov, a preto ju treba riešiť viacodvetvovými prístupmi a so zmysluplným zapojením ľudí, ktorých sa to týka najviac, do utvárania riešení,“ zdôrazňuje Pradeilles.
Výsledky majú priamo poslúžiť politike. „Zistenia projektu poslúžia pri vytváraní medziodvetvovej cestovnej mapy na riešenie všetkých foriem podvýživy v Etiópii,“ dopĺňa Kaleab Baye z Univerzity v Addis Abebe, ktorý sa na projekte podieľal.
TAMMIE ukazuje, že to, čo skončí na tanieri, nezávisí len od vedomostí a rozhodnutí jednotlivca, ale aj od príjmu, času, podmienok doma a širšieho potravinového prostredia. Tým, že z žien urobil partnerky vo výskume, a nie len respondentky, projekt odhalil prekážky, ktoré samotná informačná kampaň odstrániť nedokáže.
5 otázok · jedna minúta