Ako merať agroekológiu na farme menšej ako dva hektáre + test

Obsah

• Malé polia, 70 % potravín
• Čo znamená agroekológia
• Od konceptu k rozhodnutiam na farme
• Voda, energia a živiny v obehu
• Živé laboratóriá v troch krajinách
• Sieť je rovnako dôležitá ako technológia
• Čo bude ďalej: miestne inovačné centrá
• Skrátka
• Agroekológia v praxi – otestuj sa (test)

⇑Malé polia, 70 % potravín

Rozmery sú nápadné. Podľa článku CORDIS zo septembra 2026 obrábajú drobní farmári vo východnej Afrike pozemky menšie ako dva hektáre, ale spolu vyprodukujú až 70 % potravín svojej krajiny. To, čo sa deje na týchto malých farmách, preto ovplyvňuje celé národné potravinové systémy.

Projekt PrAEctiCe (Potentials of Agroecological practices in east Africa with a focus on Circular water-energy-nutrient systems) vznikol presne s ohľadom na týchto farmárov. Koordinuje ho Univerzita aplikovaných vied v Karlsruhe v Nemecku.

⇑Čo znamená agroekológia

Kľúčovým slovom projektu je agroekológia. Jan Hoinkis, výskumník z Univerzity aplikovaných vied v Karlsruhe, ktorý koordinuje skupinu stojacu za PrAEctiCe, ponúka jasnú definíciu: „Agroekológia znamená produktívne, udržateľné, odolné a pre životné prostredie bezpečné poľnohospodárske a potravinové systémy, ktoré spájajú pôvodné poznatky s najmodernejšou vedou.“

Definícia znie presvedčivo, ale necháva otvorenú zjavnú otázku. Ako sa farmár, alebo ten, kto ho poradenstvom sprevádza, dozvie, či konkrétna zmena na konkrétnom poli naozaj približuje farmu k tomuto ideálu?

⇑Od konceptu k rozhodnutiam na farme

Tu projekt vstupuje do hry. „Naším cieľom je posunúť agroekológiu od širokého konceptu k praktickému rozhodovaciemu rámcu založenému na dôkazoch, ktorý môže podporiť skutočné rozhodnutia na úrovni farmy,“ vysvetľuje Hoinkis.

Výsledkom je použiteľný nástroj na podporu rozhodovania vytvorený pre poľnohospodárskych poradcov. Namiesto všeobecných zásad ponúka praktické, merateľné ukazovatele, podľa ktorých sa dá riadiť práca na farme.

⇑Voda, energia a živiny v obehu

Rámec kladie osobitný dôraz na obehové systémy v rozmanitých farmách, ktoré spájajú plodiny, hospodárske zvieratá a vodnú produkciu. Zahŕňa integrovaný ukazovateľ na hodnotenie poľnohospodárskych prístupov a nástroj na vyčíslenie dopadov. Spoločne sledujú:

• synergické opätovné využitie vody, energie a živín v rámci farmy,
• dopady na životné prostredie,
• efektívne využívanie zdrojov,
• finančnú životaschopnosť.

Podľa Hoinkisa práve toto zameranie prácu odlišuje: „To je jedinečné, pretože ide o oblasti, ktoré existujúce rámce agroekologických ukazovateľov dostatočne nezachytávali.“

⇑Živé laboratóriá v troch krajinách

Nástroje nezostali na papieri. V troch východoafrických krajinách sa overovali prostredníctvom živých laboratórií. Každé laboratórium pracovalo po svojom:

• Keňa – desať školení oslovilo viac ako 800 farmárov v oblasti riadenia rybolovu a pestovania zeleniny; toto školenie neskôr prevzali aj malé agropodniky.
• Uganda – v Kajjansi sa viac ako 250 zainteresovaných strán zapojilo do programu školenia školiteľov v oblasti akvaponickej produkcie potravín, ktorý sa potom zopakoval v miestnom školiacom zariadení.
• Tanzánia – živé laboratórium vyškolilo 5 000 ľudí v systémoch chovu hydiny, rýb a pestovania plodín.

Čísla opisujú rôzne skupiny – farmárov v Keni, zainteresované strany v Ugande, ľudí všeobecne v Tanzánii – preto ukazujú dosah každého laboratória, nie priame porovnanie.

⇑Sieť je rovnako dôležitá ako technológia

Jedným z menej viditeľných výsledkov PrAEctiCe je komunita, ktorá sa okolo neho vytvorila. Projekt spojil výskumníkov, farmárov, poradcov, aktérov občianskej spoločnosti, malé a stredné podniky aj verejné subjekty z celej Európy a Afriky.

Hoinkis to považuje za samostatný výsledok: „Táto sieť sama osebe je dôležitým výstupom, pretože agroekologická transformácia vyžaduje viac než technické riešenia – vyžaduje aj dôveru, miestne poznatky, vzdelávanie a zapojenie inštitúcií.“

⇑Čo bude ďalej: miestne inovačné centrá

Práca pokračuje aj po pilotnej fáze. Výskumníci teraz nástroje ďalej rozvíjajú s cieľom rozšíriť ich, zdokonaliť a uviesť na trh. Živé laboratóriá majú vyrásť na miestne inovačné centrá.

„Som presvedčený, že budeme ďalej rozvíjať odkaz PrAEctiCe, ktorý spočíva v tom, že agroekologická transformácia je pre východoafrické drobné poľnohospodárstvo merateľnejšia, praktickejšia a lepšie zakorenená v miestnych podmienkach,“ hovorí Hoinkis.

⇑Skrátka

Farmári s menej ako dvoma hektármi vyprodukujú až 70 % potravín vo svojich východoafrických krajinách. PrAEctiCe previedol široký pojem agroekológie na nástroj na podporu rozhodovania pre poradcov, ktorý meria opätovné využitie vody, energie a živín, dopad na životné prostredie, efektívne využívanie zdrojov a finančnú životaschopnosť. Nástroje sa vyskúšali v živých laboratóriách v Keni, Ugande a Tanzánii a sieť ľudí, ktorí za nimi stoja, sa ukázala byť rovnako dôležitá ako technológia.

⇑Agroekológia v praxi – otestuj sa (test)