Ružový losos bez petrochémie: mikroriasy, ktoré sa zaobídu bez stresu + test

Obsah

• Ružová farba z potravinového reťazca
• Prečo 90 % pigmentu pochádza z petrochémie
• Mikroriasy, ktoré stres nepotrebujú
• Kto v konzorciu robil čo
• Pokusy na rybách a uhlíková stopa
• Spin-off a akcelerátor FoodSeed
• Nielen krmivo pre ryby
• Hlavné zistenia
• Päť otázok: máš hlavu na priemyselnú biotechnológiu? (test)

⇑Ružová farba z potravinového reťazca

Keďže svet konzumuje čoraz viac morských plodov, akvakultúra sa stala dôležitým zdrojom bielkovín a omega-3 mastných kyselín. Zákazníci však od chovaného lososa očakávajú, že bude vyzerať, ako má, teda že bude mať známu ružovú farbu. V prírode ju spôsobuje astaxantín, červenkastý antioxidant. Vytvárajú ho vodné mikroorganizmy ako reakciu na stres a potom sa hromadí v potravinovom reťazci, až lososom dodá ich typický odtieň.

Chovatelia lososov preto sa spoliehajú na astaxantín pridávaný do krmiva. Rozhodujúca otázka znie, odkiaľ sa tento pigment berie.

⇑Prečo 90 % pigmentu pochádza z petrochémie

Prírodná cesta znie lákavo, no naráža na praktickú stenu. Matteo Ballottari z Univerzity vo Verone v Taliansku, ktorý projekt koordinoval, vysvetľuje: „Výroba a extrakcia astaxantínu z prírodných zdrojov (napríklad z rias alebo kôrovcov) zostáva nákladná a ťažko škálovateľná na objemy, ktoré lososí priemysel potrebuje“. Dôsledok formuluje rovnako jasne: „V dôsledku toho sa okolo 90 % astaxantínu používaného do krmív vyrába z petrochemických zdrojov, čo vyvoláva obavy z hľadiska udržateľnosti.“

Je tu aj zaujímavý zvrat. Syntetický astaxantín nie je v EÚ schválený na ľudskú spotrebu, a predsa sa k spotrebiteľom dostáva nepriamo, prostredníctvom krmiva pre chované lososy.

⇑Mikroriasy, ktoré stres nepotrebujú

Projekt ASTEASIER, ktorý podporila Európska rada pre inovácie a ktorý prebiehal od 1. januára 2023 do 31. decembra 2024, si dal za cieľ túto rovnováhu zmeniť. Tím vyšľachtil kmene mikrofias, ktoré vyrábajú astaxantín efektívnejšie – a predovšetkým bez toho, aby ich bolo treba najprv vystaviť stresu.

„Naše kmene produkujú astaxantín aj v podmienkach bez stresu. To pomáha znižovať náklady, ktoré sú hlavnou prekážkou prenikania prírodného astaxantínu na trh,“ hovorí Ballottari.

Práca nezačínala od nuly. Nadväzovala na dva skoršie projekty financované Európskou radou pre výskum, SOLENALGAE a ASTEASY. EÚ uhradila celý rozpočet projektu vo výške 1 982 688 eur.

⇑Kto v konzorciu robil čo

Z nádejného laboratórneho kmeňa urobiť produkt si vyžaduje viac než biológov. „Chceli sme vytvoriť kompletnú inovačnú cestu, od patentovaných kmeňov a laboratórneho overenia až po vznik špecializovanej spin-off firmy,“ hovorí Ballottari. Úlohy boli rozdelené takto:

• Univerzita vo Verone – koordinovala projekt a prispela upravenými kmeňmi vyvinutými v rámci jej skoršieho výskumu.
• A4F – významná európska firma zaoberajúca sa pestovaním mikrofias, ktorá sa zapojila, aby umožnila výrobu v priemyselnom meradle.
• BIOMAR – výrobca krmív pre akvakultúru, ktorý produkty ASTEASIER overil v pokusoch na rybách.
• DAY ONE – tvorca startupov (venture builder) zodpovedný za rozvoj podnikania.

⇑Pokusy na rybách a uhlíková stopa

Projekt preukázal výrobu v priemyselnom meradle a pokusy na farmách potvrdili uspokojivú úroveň pigmentácie. Inými slovami, ryby vyzerali tak, ako trh očakáva.

Rovnako dôležitý je prínos pre životné prostredie: uhlíková stopa výroby prírodného astaxantínu týmto spôsobom sa ukázala ako výrazne nižšia než pri syntetickej výrobe. Dobre to ilustruje, o čom priemyselná technológia naozaj je. Postup musí fungovať nielen v banke, ale aj vo veľkých objemoch, so stálou kvalitou a rozumnou ekologickou bilanciou.

⇑Spin-off a akcelerátor FoodSeed

Keď sa v decembri 2024 projekt ASTEASIER skončil, príbeh pokračoval v novej podobe. Tím založil špecializovanú spin-off firmu, ktorú si potom vybral FoodSeed, taliansky akcelerátor v oblasti food tech. „To potvrdzuje trhový potenciál projektu a podporí našu premenu na startup pripravený na investície,“ komentuje Ballottari.

Mladá firma teraz hľadá priemyselných partnerov a prechádza schvaľovacími procesmi, ktoré potrebuje na vstup na trh. Súčasťou plánu sú aj peniaze: „Zháňame aj financie, aby sme mohli pokračovať v našom podnikateľskom dobrodružstve.“

⇑Nielen krmivo pre ryby

Lososy sú iba prvým cieľom. „Okrem krmív pre akvakultúru možno rovnakú technologickú platformu využiť aj na ďalších trhoch s vysokou hodnotou, kde je prírodný astaxantín už uznávanou atraktívnou zložkou,“ upozorňuje Ballottari. Uvádza príklady: „Prírodný astaxantín je napríklad cenený pre silné antioxidačné účinky a potenciálne prínosy v oblastiach, ako je ochrana pokožky, spomalenie starnutia, zníženie oxidačného stresu a všeobecná podpora zdravia.“

Na zozname možných trhov tak sú doplnky výživy, kozmetika a zdravie zvierat, kde by rovnaká platforma mohla nahradiť syntetické farbivá.

⇑Hlavné zistenia

Ružová farba chovaných lososov závisí od astaxantínu a okolo 90 % pigmentu používaného v krmivách sa vyrába z petrochemických zdrojov. Projekt ASTEASIER vyšľachtil mikroriasy, ktoré ho produkujú bez stresu, spolu s firmou A4F rozbehol výrobu vo veľkom, spolu s firmou BIOMAR potvrdil v pokusoch dobrú pigmentáciu a preukázal oveľa nižšiu uhlíkovú stopu než pri syntetickej výrobe. Spin-off podporovaný akcelerátorom FoodSeed teraz chce technológiu priniesť do krmív a neskôr aj na ďalšie trhy s vysokou hodnotou.

⇑Päť otázok: máš hlavu na priemyselnú biotechnológiu? (test)