V roku 2025 prišlo do časopisov „Science“ a „Science Advances“ viac ako 50 000 článkov a väčšinu z nich redakcia odmietne skôr, než ich prečíta prvý recenzent. Vedci z University of Vermont a University of Colorado Boulder sa pozreli za kulisy a analyzovali viac ako 110 000 článkov. Najviac sa ukázalo, že váži názov inštitúcie a veľkosť tímu, pohlavie autorov oveľa menej — a na konci si môžeš vyskúšať, či rozumieš pravidlám hry vo vedeckom publikovaní.
Ak si niekedy sníval o tom, že uvidíš svoje meno v časopise „Science“, nie si so svojím plánom sám. Počet príspevkov zasielaných do popredných vedeckých časopisov je dnes rekordný. Len do časopisov „Science“ a „Science Advances“, ktoré vydáva American Association for the Advancement of Science, prišlo v roku 2025 viac ako 50 000 článkov.
Tím z University of Vermont (UVM) a University of Colorado Boulder (CU Boulder) sa rozhodol zistiť, ktoré články týmto sitom prejdú a ktoré z neho vypadnú. Výsledky boli mimochodom zverejnené v jednom zo skúmaných časopisov, v „Science Advances“.
Vedci analyzovali anonymizované údaje o viac ako 110 000 článkoch zaslaných do oboch časopisov v rokoch 2015 až 2020. Je to obrovská vzorka, ktorá ukazuje, čo sa zvyčajne deje za zatvorenými dverami redakcií.
„Je to vlastne prvý pohľad na tento proces, ktorý bol doteraz nepriehľadný,“ hovorí Sam Zhang, odborný asistent matematiky a štatistiky na UVM.
Celková miera prijatia bola približne 6 % v časopise „Science“ a približne 10,5 % v časopise „Science Advances“. Inými slovami, aj v prívetivejšom z oboch časopisov sa neprijme približne deväť článkov z desiatich.
Šancu na publikáciu najviac ovplyvnilo to, odkiaľ autor pochádzal. Články vedcov z najlepšie hodnotených inštitúcií boli prijaté v 11,6 % prípadov. Autori z najnižšie hodnotených inštitúcií mohli rátať s prijatím len v 3,4 % prípadov.
To je rozdiel viac ako trojnásobný. Rovnaká práca, ale iná adresa na titulnej strane — a úplne iná štatistika.
Druhým dôležitým faktorom bola veľkosť tímu. Články s desiatimi a viac autormi sa prijímali trikrát častejšie ako tie, za ktorými stálo najviac päť ľudí.
Pre budúcich vedcov je to výrečná lekcia: v týchto dátach sa spolupráca vo veľkých skupinách jednoznačne vyplatila.
Vedci tiež skúmali, či pohlavie autorov ovplyvňuje rozhodnutia redaktorov. Rozdiel existuje, ale je zreteľne menší ako ostatné. Miera prijatia bola 5,3 % pri ženách a 6,4 % pri mužoch. Podľa autorov sa tento rozdiel ukázal ako menší než rozdiely spôsobené inštitúciou, veľkosťou tímu a výskumnou témou.
Úlohu zohrala aj samotná téma. Najvyššiu úspešnosť mali články o:
Na opačnom konci boli politické, ekonomické, rodové a spoločenské otázky spojené s covidom-19. Tie vzbudili najmenší záujem.
Najprekvapivejšie je však to, čo sa deje hneď na začiatku cesty. Redaktori odmietnu asi 80 % článkov zaslaných do časopisu „Science“ a viac ako 70 % článkov zaslaných do časopisu „Science Advances“ skôr, než sa vôbec dostanú k recenzentom. Práve táto sotva viditeľná fáza triedenia rozhoduje o osude väčšiny článkov.
Zhang upozorňuje, že vo veku rastúcej záplavy obsahu vytvoreného umelou inteligenciou je úloha elitných časopisov ako strážcov poznania čoraz dôležitejšia.
Aaron Clauset, profesor informatiky na CU Boulder a korešpondenčný autor štúdie, obhajuje samotnú myšlienku recenzného konania. „Recenzia odborníkmi zostáva zlatým štandardom pri kritickom posudzovaní toho, či nová vedecká práca spĺňa alebo prekračuje vysoké nároky na vedecký objav,“ zdôrazňuje.
Váži si aj dáta: „Náš nový anonymizovaný súbor údajov … poskytuje vôbec prvý pohľad na to, ako funguje elitné recenzné konanie.“
Podľa neho súčasné dôkazy naznačujú, že tieto časopisy odvádzajú celkom dobrú prácu pri posudzovaní výskumu podľa jeho vedeckej hodnoty. „Ale nie je to celkom čisté vysvedčenie,“ dodáva. A vec pomenúva jasne: „V dnešnom prostredí, kde je integrita vedy napádaná v zlej viere, musíme premýšľať o tom, či procesy v týchto časopisoch zodpovedajú ideálom, ktoré pre ne vedecká komunita stanovila.“
Pre každého, kto robí prvé kroky vo výskume, sú tieto čísla akousi mapou terénu. Štatistiky prestížnych časopisov okrem samotného nápadu odrážajú aj inštitúciu, z ktorej autor pochádza, tím, s ktorým pracuje, a tému, ktorú si vyberie. Mysli na to, keď budeš plánovať svoje prvé projekty a hľadať ľudí na spoluprácu.
Analýza viac ako 110 000 príspevkov do časopisov „Science“ a „Science Advances“ z rokov 2015–2020 ukázala, že pre publikáciu najviac záleží na povesti inštitúcie a veľkosti tímu a rozdiel medzi ženami a mužmi je menší. Väčšina článkov vypadne už na stole redaktora. Autori považujú odbornú recenziu za zlatý štandard, ale ako zdôrazňuje Clauset, jej procesy treba stále pozorne skúmať.
5 otázok · jedna minúta
English
Čeština
Deutsch
Español
Français
Magyar
Italiano
Polski
Português
Русский
Slovenčina
Türkçe
Українська
العربية
中文